Gastroporno

Gastroporno

Blog príliš sexy na zjedenie

Najnovšie

 A je to tu – náš streetfood Pastores funguje

 A je to tu – náš streetfood Pastores funguje

Je to už dlhšia doba, čo som sa vám neozval. Aj keď som chcel, aby ste boli informovaní o všetkých krokoch, ktoré uskutočníme. Pravda je však taká, že deň má iba 24 hodín. No a niektoré hodiny som ešte trávil v bývalej práci. Poďme sa ale postupne dostať […]

GABO KOCÁK – 15 minútové na slovíčko s nielen 15 minútovým kuchárom

GABO KOCÁK – 15 minútové na slovíčko s nielen 15 minútovým kuchárom

Na Slovensku je asi málo ľudí, ktorí ešte nepoznajú 15 minútového kuchára. Gabo Kocák učil Slovákov  variť rýchlo a chutne. Osobne mám pocit, že táto rola pre neho nie je až tak stvorená (možno preto som videl maximálne 3 minúty…skoro ako pri porne). Nie že by […]

Prvé problémy s projektom prišli skoro

Prvé problémy s projektom prišli skoro

No poďme od začiatku. V minulej časti sme si povedali, čo všetko naštartovalo moju túžbu mať niečo vlastné. No dnes si prezradíme, že vlastné to až tak nie je. Kto všetko za projektom stojí, sa dozvieme v najbližších riadkoch. Okrem toho aj zistíme, aká bude jeho forma.

Čo všetko sme potrebovali na projekt?

A prečo vlastne hovorím v množnom čísle? O projekte sme sa totiž neraz rozprávali s Braňom, ktorý stojí za sociálnymi stránkami Gastroporna. Bolo nám jasné, že na začiatok budeme potrebovať peniaze a nápad. Keďže môj mozog je idiot, ktorý začne pracovať VŽDY keď si ľahnem spať, môj mobil sa nápadmi len hemžil. V ponuke boli tri možnosti. O tom, ktoré z nich to boli, vám asi nepoviem viac, pretože iba ostali v zásuvke na inú dobu. No aktívne som už niekoľko mesiacov zisťoval, ktorý projekt vyklíči ako prvý. Takže nápad by sme mali. Motiváciu tiež. Už nám chýbali len peniaze.

Ako sme prišli k peniazom?

Možnosti boli celkom obmedzené. Neverím  žiadnym fondom pretože nemám rodinu, ktorá by ich nejako potlačila. Tuším je aj v nových žiadostiach, že máte uviesť meno člena rodiny, ktorý pracuje na nejakom ministerstve. Druhá možnosť bola pôžička. Síce pekné, no asi nie pre mňa. Teda aspoň podľa banky. Nakoniec ich priniesol Braňo. Nie v zmysle, že by ich hodil na stôl ako z nejakého debilného filmu z americkej produkcie. Namiesto toho priniesol Lukáša, ktorého sen bol podnikať. Na Slovensku to je inak skôr nočná mora, ako sen, ale nechcel som nikomu kaziť ilúzie. No a v podstate presne zapadal do môjho vesmíru. Padlo prvé rande, kde sme si povedali, čo približne chceme robiť a aké sú naše ciele. Nakoľko sa naše myšlienky miestami prekrývali a inde zas dopĺňali, bolo rozhodnuté. Ideme do toho. Ale počkať, do čoho vlastne ideme?

Prvé komplikácie prišli skoro

Veď to už pri mne býva pravidlom. Pravda je taká, že na podnikanie je potrebné nepárne číslo spoločníkov a traja sú už veľa. Ale na čom by sme sa mohli pohádať? Úspech, peniaze, lakomosť, drogy, závisť, podvody, instagramové profily…Moment! To vám už píšem príbeh inej košickej prevádzky. Tá je pre nás dobrým strašiakom  a z ich chýb sa chcem poučiť. Rozloženie práce je preto nasledovné: Lukáš investor, ja jedlo a Braňo niečo už bude robiť. Vlastne Braňo bude mať na starosti online. Okrem toho všetci poctivo pracovať manuálne. Takže, kde je ten problém? V úvode sme si povedali, že chceme foodtruck. Následne som to zmenil na kamenné bistro. Realizácia bistra bola v mojich predstavách nádherná, jednoduchá a harmonická. Ako by som bol na LSD alebo inej droge, po ktorej chcete hladkať betón, ktorý má vo vašej hlave textúru cukrovej vaty. Aká bola realita? Neustále hľadanie vhodného priestora. Keď už realitky nepomohli, pátrali sme old school. Prechádzky, kedy sme hľadali nápis na prenájom. Celkovo sme vytypovali 5 miest, a z toho sme boli na 3 obhliadkach. A stále nič. Nič nebolo vhodné, a aj keď bolo niečo postačujúce, stačilo to akurát na obmedzenú verziu nášho projektu. A tak projekt na pár týždňov utíchol.

Čo to teda nakoniec bude?

Všetko sa vyriešilo ako vždy. Náhodou. Veci jednoducho netreba siliť. Pár dní pred koncom roka mi jeden známy napísal, či nemám niekoho, kto si chce prenajať gastropríves. Nemal som, no bolo to akurát na ceste do Štiavnice, kedy som začal fakt premýšľať, že by sme ho mali zobrať my. Oznámil som chlapcom túto ponuku. Samozrejme, som už mal vymyslený koncept. No o ňom vám poviem až nabudúce. Chlapci súhlasili a my sme sa konečne posunuli ďalej. Príves máme odparkovaný a my ladíme, všetky veci, o ktorých vám tu ešte napíšem.

V zajatí hranoliek, alebo rýchla ochutnávka v Bramm

V zajatí hranoliek, alebo rýchla ochutnávka v Bramm

Bramm je na košickej scéne už nejaký ten mesiac a ja som bol stále na vážkach. Jednoducho som nevedel, či sa mi ich koncept má páčiť, alebo nie. Jedným z faktorov bol aj fakt, že hranolky sme pripravovali v Smile street food a fakt mám celkom vysoké nároky. A hlavne […]

Niečo sa chystá…no poďme od začiatku

Niečo sa chystá…no poďme od začiatku

Asi by ste čakali, že vám napíšem, kedy a do akej rodiny som sa narodil  a podobné nezmysly, ktoré moja mama číta každý rok v maturitných prácach. Ja ale začnem tam, kde sa začala moja nenávisť k jedlu a gastronómii. No prejdeme aj na krajšie chvíle, ktoré […]

Aha Cookies a následná otrava cukrom

Aha Cookies a následná otrava cukrom

Aha Cookies registrujem asi od ich začiatku. Asi preto, že v tom čase som ešte pravidelne navštevoval  Hlavnú ulicu a nedalo sa nevšimnúť si nového spotu, ktorý neskôr chutne zaplavil aj instagram. Práve na instagrame mi pravidelne pripomínali, že ty, idiot, si tu ešte stále nebol. No pravda je jednoduchá. Už viete, že sladké veľmi nemusím. O to viac, že práve tento  druh mi skôr pripomínal niečo, na čom si mám odniesť kávu. Po posledných postoch som ale neodolal, mierne opitý som sadol do auta a vydal som sa na väčší test Aha Cookies. Musím poznamenať, že šoféroval Naďko.

Skôr než začnem,  musím sám sebe v článku pripomenúť, aký som idiot. Miliónkrát si poviem, že mám písať článok hneď po ochutnaní. Aby ste boli v obraze, momentálne hľadám bloček po celom dome, aby som vedel, čo som jedol a koľko to stálo. Predpokladám, že nabudúce to bude to isté. Prejdime ale k ochutnávke. (viac…)

 Domáce jaternice – skoro vegetariánska špecialita  

 Domáce jaternice – skoro vegetariánska špecialita  

Dlho som premýšľal  nad tým, či sa s vami budem na tejto stránke  deliť aj o recepty. Dôvodov, prečo nie, bolo hneď niekoľko. Jedným z nich bol fakt, že nerád pripravujem jedlá na fotky. Okrem toho je všeobecne známe, že kuchári sú najlepší zlodeji, takže aj tak väčšina […]

Na mini potulkách po Slovensku: Lučenec a Banská Štiavnica

Na mini potulkách po Slovensku: Lučenec a Banská Štiavnica

V prvom rade vám chcem povedať, že našu krásnu krajinu naozaj nemám precestovanú. Asi aj preto, že víkend v Tatrách stojí toľko, čo týždeň v Chorvátsku, prípadne mesiac v Srbsku. No rád by som tento fakt zmenil! Aj preto som sa rozhodol, že v novom roku pobehám viac slovenských miest. […]

Traja králi v Maiko sushi, alebo Pop up Záhumenský a Kocák

Traja králi v Maiko sushi, alebo Pop up Záhumenský a Kocák

Maiko sushi spestruje košické námestie už niekoľko rokov a ja sa vám musím priznať, že ide o podnik, voči ktorému som mal od jeho začiatkov predsudky. Sushi fakt nemusím a Maiko mi prišlo vždy akosi snobské, tak som si povedal, že neviem, čo by sa muselo zmeniť, aby som ho navštívil. A stačilo tak málo, spraviť ochutnávku Gabo Kocák a Martin Záhumenský. A prečo traja králi? No, lebo v kuchyni ich dopĺňal Tomáš Tejbus, ktorého Folks bistro sme navštívili na poslednej ochutnávke(ešte musím doplniť, že rolu Ježiška v tomto adventnom príbehu hral Martin Jakub z Kubbo Select, ktorý na tento sviatok so sebou priniesol skvelý alkohol a komentáre k nemu). (viac…)