A je to tu – náš streetfood Pastores funguje

 A je to tu – náš streetfood Pastores funguje

Je to už dlhšia doba, čo som sa vám neozval. Aj keď som chcel, aby ste boli informovaní o všetkých krokoch, ktoré uskutočníme. Pravda je však taká, že deň má iba 24 hodín. No a niektoré hodiny som ešte trávil v bývalej práci. Poďme sa ale postupne dostať k dňu otvorenia Pastores.

 

Krok prvý: vytvorenie konceptu

Jedna vec už bola istá, máme príves. Ostatné sme už museli vymyslieť. Už keď som si pozeral fotky prívesu, všimol som si, že v sebe skrýva poklad(neskôr som zistil, že aj prekliatie), ktorému by sa potešil asi každý obyvateľ Berlína. Vertikálny gril. Keď doteraz pátrate, čo to vlastne je, je to tá vec, na ktorej sa pripravuje obľúbené jedlo ĽSNS, kebab. To všetko bolo v čase, keď som na youtube(moja drahá mi ešte neukázala najväčší požierač času na svete – Netflix) poctivo sledoval reláciu Todos los tacos. A vtedy mi bliklo, že taco al pastor sa prekvapivo pripravuje na tomto grile. Vitaj, náš produkt.

Krok stále prvý: Nechýba tomu niečo?

No asi áno, nemali sme názov a ani myšlienku, len vôľu niečo vytvoriť. Pastierske tacos by mali pripravovať pastieri, a tak bolo o názve rýchlo rozhodnuté. Pastores alebo pastori, prípadne pastieri. Veď náš stánok je pre nás svätostánkom, a naši zákazníci budú naše ovečky. Nemýľte si to prosím s ovcami. Okrem názvu nám chýbalo celkové menu, to vám ale chcem predstaviť podrobnejšie a hlavne v inom článku. Nasledovala len kopa práce.

Krok druhý: papiere a papiere

Ak ste ešte nikdy nepodnikali, pripravte sa, že výdavky máte na každom jednom kroku. Niektoré čakáte, iné zasa nie. Jednoducho,, otvorte dvere a dajte 20€ každému koho stretnete. Aj tak sa dajú opísať naše začiatky. Všetko to bolo vyčerpávajúce pre kasu, no aj pre nás. Za jeden mesiac som schudol približne 10kg. Až neskôr som zistil, že sa táto váha pretransformovala do dokumentov, ktoré treba vypísať a niekde podať. Daňový, hygiena, daňový, zmluvy, faktúry a iné nezmysly. To je byrokracia v našom milovanom Slovensku. Našťastie, zvládli sme aj to.

Krok tretí: Finálne úpravy.

No tie úpravy nemali byť až tak finálne. Menu som už mal v hlave, takže ho stačilo len doladiť. Povedzme to zjemnene, že príves potreboval ešte doladiť tiež. Na všetko nám zostával už len týždeň. Našťastie sme mali okolo seba skvelých ľudí, ktorí nám v tom pomohli. V tom čase som si kúpil 2 knihy: 1. Mexico a 2. Punkové podnikanie. No a neprestávam mať pocit, že pokračovanie druhej knihy napíšem ja. Respektíve, že už aj jednotku sme mohli písať my. Jediné, čo ma štvalo, že v posledných dňoch sa vo mne vytrácala radosť. No prišla aj tá.

Krok štvrtý: Deň otvorenia

Väčšina ľudí by očakávala, že sme mali všetko nachystané a vyskúšané. Tí, čo nás poznajú, asi nie. Ráno sme ešte len čakali na tabuľu s menu, lepili polep a ja som pripravoval už druhý deň jedlo. Nakoniec sme sa všetci stretli a s napätím dolaďovali posledné detaily. Aj keď ako detail nerátam to, že nám stále nešiel gril. Inak celkom podstatná vec. Behačky po všetkých obchodoch s redukciami na plyn trvali neuveriteľných 5 hodín. No nakoniec sa naštartoval. To bolo v čase, keď mal Robin už vypredané. Ešte sme počkali, kým sa mäso ugriluje a mohli sme otvoriť. Otváranie s takýmto meškaním nakoniec sprevádzal aplauz. No a vypredali sme za 2,5 hodiny. Až vtedy zo mňa opadol stres a smútok. Dokázali sme to. Niečo sme vytvorili.

Krok piaty: Zhrnutie

Bolo to ťažké. Najviac som sa obával, ako ľudia zareagujú. My nie sme tí, čo priniesli Mexiko do Košíc. Jednoducho sa mi páči koncept tacos, ako pouličného jedla. Popravde som ani nikdy nebol v Mexiku. A z tejto nevýhody som si spravil výhodu. Pretože chute som si musel predstavovať podľa dostupných materiálov. Keby som tam niekedy bol, chcel by som sa im čo najviac priblížiť. No nikto nevie, či by mali Slováci podobné chute.

Posledný krok úvodu: Poďakovanie

Určite to majú podobne aj chlapci, no budem písať v mojom mene. Posledné dni asi nebolo ľahké s nami fungovať. Stres, zhon a všetky podobné záležitosti. Preto by som fakt chcel poďakovať všetkým, čo pri nás stáli a verili, že traja idioti to zvládnu. Mojej rodine, ktorá pomáhala, kde len mohla. A hlavne mojej vegetariánskej polovičke, ktorá pravdepodobne trpela najviac. Ďakujem všetkým.