Folks Bistro: Konečne poriadne bistro v Košiciach?

Folks Bistro: Konečne poriadne bistro v Košiciach?

Pravda je taká, že bistier je v Košiciach viac než dosť a nie všetky mi koncepčne vyhovujú(niektoré sú plné detí, iné veľmi zdravé, príliš alternatívne, robené iba pre peniaze a to menujem len tie, ktoré mi napadli ako prvé). O to viac som sa tešil na Bistro Folks, za ktorým stojí bývalý šéfkuchár Grand Hotel Kempninski Tomáš Tejbus(rozhovor s ním nájdeš tu). Ten stojí aj za rovnomenným foodtruckom, ktorý tešil ľudí skvelým jedlom po celom Slovensku. Už jeho meno evokuje, že pôjde o poriadnu „pecku“ a skvelú gastronómiu. Ja osobne som nadšený, že si pre svoje pôsobenie vybral práve Košice, a preto som sa pozrel  na to, čo Folks Bisto ponúka.

Nasledujúce hodnotenie jedál je môj osobný postoj. Cieľom  textu  nie je poškodiť podnik, no ani mu robiť reklamu, teda pokiaľ si to nezaslúži  tým, že na stôl donesie jedlo, ktoré fakt za to stojí.

Komu sa to nepáči, nech mi prosím prepáči.

(Poznám aj krajší a vhodnejší rým, ale rozhodol som sa, že na blogu nebudem vulgárny)

Okrem klasických rečí na úvod vám chcem povedať, že chlapcov a ich kvality už poznám. Preto miestami možno budem pôsobiť viac kriticky, inde viac kamarátsky(veď aj fotky mi dodal Erik M. z Folksu). Odpusťte mi, že som taký(aj tak mi to asi bude jedno).

Prvé stretnutie s novým bistrom

O tom, že chlapci otvárajú bistro, som sa dozvedel už pred pár mesiacmi. Prvé, čo ma zarazilo, bolo miesto, kde sa má nachádzať. Priesto ex Cafe de Paris bolo podľa mňa najmenej vhodné miesto na prevádzku s takýmto potenciálom. Už preto som bol zvedavý, ako sa Folks popasuje s touto výzvou. Hneď po otvorení som sa nemohol dočkať prvej návštevy. U podnikov preferujem  prvú ochutnávku až po viacerých týždňoch po otvorení. To kvôli tomu, že na začiatku sa podniky: 1. Viac snažia, alebo po 2. Ešte dolaďujú chyby. V tomto prípade som ale nemohol viac čakať. Tešil som sa viac ako 8 ročný Róm na prvý sex(kappa), alebo akékoľvek dieťa na vianočné darčeky(okrem tých, ktorých rodičia na Vianoce nemajú a každý je z toho iba v depke). Preto som sa rozhodol, že jeden pondelok Folks navštívim, aj by sa to splnilo, keby sme nakoniec nemali večeru po sezóne v Smile street food. A kde inde by sme mali večeru ako vo Folkse. No a ako sa popasovali s interiérom? Bol som z toho v p…. paf. Neveril som vlastným očiam, koľko miesta dokázali vykúzliť v tom tuneli. Dokonca sa priestor nerozširoval bielou farbou. Celý Folks je vkusný, moderný, čistý. Síce sa tam nebudete cítiť streetfoodovo, ako som bol pri Folkse zvyknutý(pretože som sa s nimi stretával práve na akciách tohto typu), no budete spokojní až až. Za zmienku stojí aj stena so živým machom v prepojení s drevom. Samostatnou kapitolou sú záchody, v tomto smere by sa malo od Folksu učiť asi každé gastrozariadenie. Nevravím, že inde nie sú čisté, no vo Folkse je to vzhľadom na typ zariadenia(bistro) niekde inde. O level vyššie.

Predjedlá a polievky vo Folkse

Nakoľko nás bolo na večeri viac, rozhodli sme sa jedlá ochutnávať. Na úvod som ochutnal pozornosť podniku v podobe šľahaného masla so zaúdenou soľou. Celkom milé, že nás pohostili spôsobom, akým to robievali už naši predkovia, no ja som sa nemohol dočkať  skutočného predjedla. Tým prvým bol pečený zemiak v šupke s tvarohom, slaninou a cibuľkou(3,95€). Tento jednoduchý ,no úderný pokrm bol ešte naviac podávaný pod pokrievkou zo skla. Po jej nadvihnutí sa na vás vyvalila príjemná dymová aróma, ktorá ešte znásobila pôžitok z jedla. Predsa len to na mňa bolo príliš jednoduché, hlavne vzhľadom na efekt pri podávaní. Všetky komponenty ale sedeli a celé jedlo pôsobilo moderne, no podľa zvolených surovín chutilo viac rustikálne. Prišiel som, videl som, ochutnal som  a môžem zomrieť. O to viac ma bavilo druhé predjedlo. Tým bol kačací rilette(3,95€), hruškové chutney, chlieb a brusnice. Táto kombinácia mi chutila o čosi viac. O dosť viac ma bavila aj textúra samotného rilettu, ktorá nebola až tak jemná ako jeho chuť.Jediné jedlo, ktoré bolo na stole a neochutnal som ho, bola polievka. Tekvicová so zázvorom a pomarančom(2,95€). Ako som si všimol konzistenciu, bola redšia(napríklad ako Mišove polievky) no stále krémová. Neochutnal som  ju nakoľko fakt, ale že fakt nie som polievkový typ. Neviem, čo je pre mňa väčšie utrpenie ako polievkový festival(aj keď som ho doteraz navštevoval pravidelne, asi sa rád mučím). No a okrem toho sa pre mňa stali tekvicové polievky akýmsi klišé jesene. Vidím ich každý rok v rôznych kombináciách, no zázvor akosi vyčnieva. Ale všetci ostatní si ju pochvaľovali, tak im budem veriť.

Folksáčske hlavné jedlá

Večer sa vyvíjal pozitívne a ja som sa už tešil, čo prinesú hlavné jedlá. Vybral som si hovädzí krk s koreňovou zeleninou, chlebovou knedľou a brusnicami(8,95€).  Išlo o akúsi podobu sviečkovej na smotane, no našťastie sa to tak nevolalo. Viete, keby som prišiel niekde v Čechách do krčmy, dal si pivo a k tomu by som chcel sviečkovú na smotane a predo mňa by prišiel tento tanier, bol by som asi veľmi zmätený. No a podľa počtu pív by asi letel aj krígeľ. Našťastie som bol vo Folkse a také niečo som čakal. Pyré z koreňovej zeleniny  bolo skvelo dochutené, no nie prehnane výrazné.  Čo ma dostalo, bol knedlík, ktorý by som dokázal zjesť asi aj samotný. Preto sa právom dostávam na druhé miesto v rebríčku obľúbených knedlíkov v gastro zariadeniach. Krk som si vybral zámerne, ide totiž o moju obľúbenú časť hovädzieho. Ja viem, že by ste všetci chceli sviečkovú a samé stejky. Hovädzie mäso má ale aj iné časti, lacnejšie a asi aj chutnejšie, preto som bol zvedavý, ako sa chlapci predvedú. A zvládli to skvelo, samozrejme, že mäso potrebovalo miestami viac požuť aj napriek úprave sous vide. No v chuti skvele pasovalo dokopy s celým tanierom. Druhým hlavným jedlom boli kačacie prsia sous vide, zeler, jablko a chren(9,95€). Keď to človek napíše takto,neočakáva asi nič extra. Ja by som čakal asi plátky kačacích pŕs na nejakom šaláte. Ono to je ale celkom inak, už vám asi ani nemusím hovoriť, že všetko na tanieri ladilo. Popravde, divil by som sa, keby tak tomu nebolo a jedlo by nebolo premyslené do posledného detailu. Ak by som ale mal niečo vydvihnúť, bolo to krémové zelerové pyré, no hlavne jemnosť kačacích pŕs. Keby som necítil chuť a naslepo ochutnal tieto dve veci separátne, asi by som nevedel povedať, čo je pyré a čo kačka. Až taká bola jemná. Z hlavných jedál to nie je všetko, no posledný pokrm si zaslúži vyčnievať.

Najväčšie prekvapenie Folksu

Ako isto viete, nemám rád vegánov, frutariánov, ani iné bunky teroristickej organizácie zvanej Vegetariáni. Tí nás bombardujú na všetkých sociálnych sieťach výrokmi o tom, ako nehumánne jeme živé bytosti. A používajú na to plnú palebnú silu, samozrejme bez mandátu OSN(podobne ako NATO v Srbsku, a preto nemám rád ani NATO a ani tento typ vegetariánov). No a tak som ostal skeptický voči každému jedlu, ktoré sa pýši prívlastkom vegetariánske. No v tomto prípade som ostal len sedieť a ticho mlčať nad tým, aké dobré jedlo som vo Folkse ochutnal a neobsahovalo mäso. Grilovaný kravský syr, zemiakové pyré s hľuzovkou, hríbová omáčka a tekvica(6,95€). Toľko výrazných chutí v jednom jedle. Okej, bolo mi jasné, že hocičo s hľuzovkou mi bude chutiť. Podľa mňa neexistuje jedlo, ktoré by sa nedalo vylepšiť hľuzovkou. Skôr som sa obával, že sa chute surovín budú navzájom biť. No namiesto toho spolu tancovali tak dojemne, ako keď sa pri pozeraní porna na konci, pár vo videu vezme. Jedinou vecou, ktorá bola na tanieri a vôbec by mi nevadilo keby tam nebola, bola tekvica(asi by som mal zmeniť vetu lebo už som ako v rozprávke: Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo…). Preto považujem toto jedlo za zlatý kliniec večera a aj preto som sa naň vrátil, hneď keď som mal voľný deň. A mením názor: Aj vegetariánsky pokrm dokáže byť plnohodnotným jedlom.

Dezert po Folksáčšky

Už je dosť neskoro a vážne sa mi nechce rozpisovať to, aký bol dezert. Preto si to zhrnieme v krátkosti. Podávali sa už asi ikonické šúľance s makom(5,95€). Tento krát vo verzii s vanilkovou penou a sušenými malinami. K stolu som dobehol až neskôr(obdivoval som totiž toalety),a preto pridávam fotku streetfoodovej verzie tohto jedla.

Pridávam ju aj preto, že tá mi chutila o čosi viac. Samozrejme, že sa nedá až tak porovnávať vzhľad, no tá streetfoodová mi prišla svieža a kyslejšie ovocie viac dotváralo chuť jedla. Samozrejme, že aj tieto šúľance boli super. Pre mňa je ale originál od Folksu len jeden.

Krátky záver

Keď si zapnem momentálne instagram, vidím,ako každý navštevuje Folks. Ja osobne som nechcel využiť tento hype. No podľa kvality, ktorú som dostal  na tanier, táto sláva na sociálnych sieťach ešte dlho pretrvá. Ak ste ešte tento podnik nenavštívili,šup ho rýchlo tam(to je asi z iného filmu). Okrem skvelých jedál, ktoré sa budú pravdepodobne meniť sezónne, chlapci ponúkajú obedové menu, na ktoré sa čoskoro vyberiem, lebo toľko chvály, čo som už počul… Príjemné sú aj ceny, nevravím, že sú najmenšie, no vzhľadom na kvalitu sú viac než férové(až na ceny destilátov – samozrejme sa to dá pochopiť, keďže ide o premiový produkt od BVD BIRD VALLEY DISTILLERY). Chlapcom držím palce a ďakujem, že podporili košickú gastro scénu svojím novým bistrom.