NA SLOVÍČKO O PIVE: MAROŠ „PADRE“ HAJDUK Z „LIETAJÚCEHO“ PIVOVARU PADRE CRAFT BREWS

NA  SLOVÍČKO O PIVE: MAROŠ „PADRE“ HAJDUK Z „LIETAJÚCEHO“ PIVOVARU PADRE CRAFT BREWS

Slovenské pivo už dávno nie je iba to, ktoré kúpite v každej večierke. Pomaly, ale isto sa dostáva do povedomia Slovákov a kvalitou konkuruje produktom zahraničných pivovarov. A keďže je také populárne, rozhodol som sa Padrem porozprávať nielen o pive.

 Košičan Maroš Padre Hajduk sa venuje pivu už približne 25 rokov a jeho pivá nájdete na čapoch po celom Slovensku, dokonca aj v zahraničí. Maroša osobne môžete vidieť napríklad v Hostinci pri varení piva, na pivných akciách, kde prezentuje svoj pivovar PADRE Craft Brews, alebo pri správnom načasovaní v košickom podniku Pokhoi. Ja som ho vyspovedal práve v spomínanom Hostinci, kde práve varil ďalšiu várku piva.

Ako si sa dostal k výrobe piva? Bol si vždy pivárom?

Nebol som vždy pivárom. V roku 1993 som bol ako študent na chmeľovej brigáde v jednej českej dedinke. Keďže mala také zaujímavé meno, pamätám si ju dodnes, volala sa Postoloprty. Tam som videl celý proces spracovania chmeľu. V tom čase mi pivo nechutilo, bral som ho ako niečo nechutné a horké. Ja som bol skôr na sladšie limonády.

V roku 1996 som, ešte stále ako študent, vycestoval na brigádu do Anglicka.  V rámci akejsi socializácie sme navštevovali puby, ja som pil slávnu čapovanú lemonade a ostatní, samozrejme pivo. Nedalo mi, ochutnal som aj ja a bolo to niečo úplne iné. Nebol to ležiak, pivo, na ktoré som mohol byť zvyknutý od nás, ale vrchne kvasené pivo. To som sa dozvedel až potom. Práve vtedy mi začalo neskutočne chutiť . Ale iba to ich, k ležiakom som sa musel „prepiť“. Odvtedy som začal zbierať vedomosti o pive, v tom čase najmä z kníh a ochutnávaním.

Pamätáš sa ešte na svoje prvé uvarené pivo?

Postupom času som sa prepracoval aj k tomu, že vyskúšam navariť svoje vlastné pivo. Na jeho výrobu sa ale u nás nedalo skoro nič zohnať. Našťastie som mal jedného kamoša, ktorého strýko pracoval v sladovni v Michalovciach. Takže som mal vrece sladu, ktorý som následne pomlel na mlynčeku na mäso. Vtedy som ešte nevedel, že slad sa má mačkať, nie mlieť. Zmiešal som ho s vodou. Namiesto kvasníc, ktoré neboli, som použil obyčajné pekárske droždie. Celé to vykyslo  a nakoniec som vytvoril niečo príšerné. Niečo ako pomixovaný zelený banán. Klzké a nechutné. Paradoxne som asi o 10 rokov zistil, že som navaril fínsky pivný štýl Sahti, alebo tzv. Farmhouse Ale. Nasledovali nejaké prvé skutočné pivá z koncentrátov. A potom sme sa rozhodli s kamarátmi, že ideme robiť pivo zo základných surovín. Slad, voda, chmeľ a kvasnice.

Čo si robil predtým, ako si sa stal sládkom?                                                                                    

Okolo 7 rokov som pracoval v IT sektore. Raz som si povedal, že toto nie je to, čo chcem robiť, čo ma napĺňa a teraz pracujem s pivom,to je môj dream job.

Pivu sa venuješ teda už nejaký ten rok. Ako sa zmenil svet piva od tvojho prvého výtvoru?

Svet piva sa určite zmenil. Ešte pred piatimi rokmi tu na Slovensku fungovali fakt len  ležiaky. Sem tam nejaký Guiness alebo Leffe. To povedomie o iných pivách tu neexistovalo. Dnes tu máme špeciálne pivotéky, puby po celej krajine, vrchne kvasené pivá, stouty a všelijaké štýly. Mám však  pocit, že je toho veľmi málo. Stále máme priestor na progres. Podľa mňa 97% ľudí ešte netuší, aký pestrý dokáže byť svet piva. Pri výrobe sa zjednodušila dostupnosť surovín. Bez problémov môžem použiť napríklad slad z Belgicka, Anglicka, Nemecka a taktiež chmeľ z USA, Japonska.

Porovnanie z pohľadu času máme za sebou, prejdime na geografiu. Ako je slovenské pivo na tom v porovnaní so zvyškom sveta? Ktoré krajiny považuješ za pivné veľmoci?

Ťažko povedať, či je nejaká krajina unikátna. Možno počtom pivovarov USA, tam ich je okolo päť a pol tisíc. Mám na mysli tie menšie. Pre porovnanie, na Slovensku je ich tuším niečo cez 70. Samozrejme aj my dokážeme navariť super pivá. Napríklad pivá z pivovaru Hellstork, alebo od  Kaza(Vladimír Kaznakov) z Unorthodox Brewing.

Čo slovenské scéna? Spomínal si nejakých 70 pivovarov. Drží pokope kvôli nižšiemu počtu?

Nemyslím si, že je omnoho viac zomknutejšia. Existujú pivovary, ktoré držia viac pokope, je to ale skôr o tom, že sme kamaráti aj v osobnom živote. No máme tu aj združenie malých pivovarov.

Si zakladateľom Padre Craft Brews. Ako vznikol?

Na začiatku sme s kamošmi boli kočovný pivovar Kladzivar. Boli sme asi prvý pivovar na Slovensku s týmto označením. No nebolo to kvôli tomu, že by sme si prenajímali kapacity od iných pivovarov . My sme kočovali po kuchyniach. Raz u mňa, potom napríklad u kamarátovej babky. Jednoducho sme hľadali priestor na naše výtvory. Moji spoluvariči sa oženili, mali menej času na  spoločné varenie. Ja som chcel variť, tak som začal sám a zhmotnil som myšlienku mať vlastný pivovar. Tak vzniklo PADRE Craft Brews. S kamošmi sa doteraz stretávame, už dva roky sme spolu síce nič nenavarili, ale to určite čoskoro príde. A niekedy možno uvidíme na trhu prvého oficiálneho kladzivara.

Prečo práve Padre?

Odvodené je to samozrejme od mojej prezývky. Tá vznikla ešte v Anglicku. Ako som spomínal v 96-tom som tam bol sám. O rok nato už so mnou boli aj ľudia z môjho okolia. Keďže som to tam poznal, prirodzene som ich usmerňoval, sprevádzal. Kamoš vtedy spomenul, že som ako taký ich Padre, ktorý sa o nich stále stará.

Vedel by si nám vysvetliť pojem kočovný  alebo dnes obľúbený pojem lietajúci pivovar?

Znamená to, že nedisponujem  vlastným pivovarom a technológiou potrebnou na výrobu piva. Namiesto toho si prenajímam voľné kapacity od pivovarov. Dohodnem sa s pivovarom, dovolia  mi priniesť vlastnú receptúru. Varia to oni a ja som pri tom celom varnom procese. No nakoľko sa s nimi poznám, tak sa dá povedať, že ho varím aj ja.

Aké pivné štýly preferuješ pri výrobe  a aké pri pití?

Najčastejšie varím vrchne kvasené pivá. Mám pocit, že je pestrejšie spektrum týchto pív, napríklad: red ale, amber, ipa, single hop a pod.. Ja vypijem aj ležiak, ale preferujem už spomínané vrchne kvasené pivá. Aby sme si vysvetlili rozdiel medzi vrchne a spodne kvaseným pivom; je v teplote kvasenia a kmeni kvasníc. Spodne kvasené pivá, napríklad ležiaky, kvasia pri teplote od 9 do 12 stupňov. Tie vrchne 17-23, niekedy aj 35 stupňov.

Myslíš si, že ľudia pozerajú aj na kvalitu výrobku? Podľa čoho sa rozhoduje slovenský konzument piva?

Opäť sa musím vrátiť k tomu, že u nás ešte ľudia nepoznajú pivá. Na “ďalekom východe“ samozrejme rozhoduje cena. Existuje však  skupina ľudí, ktorá sa nebojí zainvestovať do kvality. Chcú tento mok ochutnať, veria mu, neboja sa experimentovať.

Dáme si niečo  na uvoľnenie. Vymenujem  ti 3 osobnosti a ty mi k nim skús priradiť pivo/pivný štýl, ktoré by ich charakterizovali.(Či sa trafil, môžu posúdiť najmä pivári.)

Michael Jackson

Ja by som mu dal lambic. Taká kyslá chuť.

Salvador Dali

On by bol určite nejaké bláznovstvo od Omnipolla. Štýlom asi stout.

Rytmus

Asi by bol Gose. Nemecký kyseláč s ovocím. Bittersweet lament od Kaza, tam by som ho zaradil.

Ktoré zahraničné pivovary obľubuješ?

Určite BREWDOG,ak sa bavíme o tých väčších pivovaroch. BREWDOG je ale top,  udržiava si líniu tej kvality a pivných štýlov. Nepil som od nich ešte zlé pivo. Zaujímavá bola aj moja minuloročná návšteva Londýna. Prirodzene sme navštívili BREWDOG Pub, čo je povinnosťou každého pivára. Na čape mali Punk IPU úplne čerstvú, čo je úplne niečo iné. Dokonca ti dokázali v bare naplechovkovať čerstvú Punk IPU,a to je niečo neskutočné. Také niečo by sme mali mať aj tu.

 Kde vlastne ty sám čerpáš inšpiráciu? Ako prebieha proces výroby? Hlavne ten od myšlienky po začiatok varenia.

Nad každým pivom, ktoré idem variť, rozmýšľam dosť dlhú dobu vopred. Mám premyslené, čo idem robiť. Ale napríklad v Hostinci, aj keď viem, že idem robiť ipu, tak sa o celej tvorbe rozhodnem až ráno,  čo a v akom množstve použijem. Funguje tam momentálna inšpirácia. Baví ma tá sloboda a voľnosť pri varení.

Ktoré pivo vlastnej výroby máš najradšej? Existuje aj pivo,  ktoré by si už neurobil?

Každé pivo, ktoré som robil, by som urobil znova. Samozrejme, že boli pivá, ktoré nevyšli ako som plánoval, tie by možno prešli nejakým vylepšením. Napríklad aj v najnovšom Mustáži som upravil chmelenie. A tu je aj odpoveď na druhú otázku. Mustáž je moje najobľúbenejšie pivo. Samozrejme mám rád všetky. Gipsy rouge, Jeleňovi pivo nelej je super, novinky KIKI a VIKI. Pri KIKI ma teší, že čím je staršia, tým je lepšia. Ale aj pivá, ktoré varím v Hostinci, sú skvelé.

Piješ iba pivo? Akým alkoholom nepohrdneš?

Ja to mám, ako v tom vtipe. „Pán farár, čo si dáte? Víno alebo pivo?“  „ Aj pálenku si dám.“ Samozrejme okrem piva si dám aj dobré víno. Poslednú dobu ma bavia Autentisti, to sú naturálne vína. Pri tvrdom alkohole whisky, burbon alebo skvelé netradičné veci od Žufánka.

Obaja určite máme ešte začiatok roka. Čo od teba môžeme  tento rok čakať? Na tvojom instagrame je vidieť veľa názvov  a grafík pre nové pivá. Budú sa všetky robiť?

Tie grafiky vznikali počas mojej choroby, keď som ležal doma. Rád sa hrám vo Photoshope, a tak som pretvoril niektoré hlášky od Dodesa z Pokhoia do etikiet. Dokonca z tých návrhov sú už dve pivá navarené a plánujem ďalšie. V tomto roku plánujem variť po celom Slovensku, tiež uvažujem o  spolupráci s Kazom.

Čo by si odkázal všetkým milovníkom piva a dobrého alkoholu?

Netreba sa báť, treba proste piť. Pivo, víno, pálenku. A ak sa nachádzate niekde mimo domova, hľadajte  lokálne pivovary. Ochutnávajte, nebojte sa nových pív. A hlavne, pite a vyhľadávajte kvalitný alkohol a celkovo kvalitu vo všetkom.

BONUSOVÁ OTÁZKA:

Ak by si si mal vybrať jeden pivný štýl/jedno pivo, ktoré by si pil do konca života, čo by si si vybral?

Odpoviem záludne, Single hop(chmelené jedným druhom chmeľu). Išlo by pritom o jeden pivný štýl no stále by som si vybral inú odrodu chmeľu, a tým aj nové chute.

Padremu ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov nielen v pivnom svete, ale aj v osobnom živote.


Related Posts

Na slovíčko: Daniel Širota, šéfkuchár košickej Primi, ktorý zbieral skúsenosti  za hranicami, aby priniesol domov skutočnú gastronómiu

Na slovíčko: Daniel Širota, šéfkuchár košickej Primi, ktorý zbieral skúsenosti  za hranicami, aby priniesol domov skutočnú gastronómiu

Po rozhovore s Marošom „Padre“ Hajdukom som tentokrát vyspovedal šéfkuchára Daniela Širotu. Dlhé roky sa učil v zahraničí, no už 3 roky(teda od začiatku) je šéfkuchárom košickej pobočky Primi. Na kuchárskych súťažiach ho neuvidíte(možno ako porotcu), pretože, ako hovorí: „ To, že je reštaurácia plná a zákazníci […]

Rozhovor s Martinom z DVADVE + ochutnávka pastrami

Rozhovor s Martinom z DVADVE + ochutnávka pastrami

Aj keď Košice obýva ešte množstvo členov skupiny Gramar Nazis, v podniku DVADVE si každý príde na svoje. Vy sa tak nebudete musieť zaťažovať tým, ktorý tvar slova je správny a môžete sa zamerať na vychutnávanie kvalitného alkoholu, nealka a jedál, ktorými to všetko preložíte. Podnik vznikol  transformáciou/vylepšením […]


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *