Na mini potulkách po Slovensku: Lučenec a Banská Štiavnica

Na mini potulkách po Slovensku: Lučenec a Banská Štiavnica

V prvom rade vám chcem povedať, že našu krásnu krajinu naozaj nemám precestovanú. Asi aj preto, že víkend v Tatrách stojí toľko, čo týždeň v Chorvátsku, prípadne mesiac v Srbsku. No rád by som tento fakt zmenil! Aj preto som sa rozhodol, že v novom roku pobehám viac slovenských miest. Nie som ale človek, ktorý čaká na novoročné predsavzatia(aj tak je to nezmysel) a tak sa moja cesta začala už pár dní pred Silvestrom.

Vlastne všetkému vďačím ochutnávke v Maiko sushi, kde sme sa tuším dohodli na návšteve Lučenca. Mesta, ktoré je skutočným domovom  dievčatka, ktoré sedelo oproti mne počas toho večera. Až neskôr som sa dozvedel, že v tom čase bude v Štiavnici môj kamarát Boris. Netrvalo dlho a aj idiotovi, ako som ja, napadla myšlienka na výlet. O niečo viac som ostal prekvapený, keď tento výlet skôr navrhla moja spoločnosť. Možno to bude tým, že sme rovnaké znamenie, no a možno bývalá Radičovej vláda. O výlete  bolo rozhodnuté. Musím vás ale upozorniť, že nešlo o klasickú turistiku a dokonca ani gastrovýlet. No v každom prípade išlo o výlet, ktorý priniesol momenty, ktoré sa do mňa zahryzli veľmi hlboko.

Lučenec plný prekvapení

… v Košiciach som stihol napácovať  niekoľko kíl mäsa na vianočné trhy a moja cesta sa mohla začať. Chcel som cestovať ešte za svetla, takže som vyrazil na cesty hneď po zotmení. Blbý nápad, pretože už od Sorošky bola mojím verným spoločníkom na cestách hmla. Nejako som to ale dal a po dlhšej chvíľke som sa ocitol pred bránami mesta Lučenec. Vlastne to bola iba klasická tabuľa. Tu nastalo prvé prekvapenie. V Lučenci majú bloky. Vlastne oni to volajú činžiaky. Ak hovoríš spisovne, tak to zmäkčíš ako Azurit tvoje uteráky. To ste ešte nepočuli ako mäkko sa dá povedať moje nové obľúbené slovo – priĽiepavajú(prepáčte mi túto ortoepickú odbočku  a nie nemám nič s nohami). A áno som taký hlupák, ktorý si myslel , že Lučenec je  asi  desať rodinných domov pokope. Dokonca som si vzal so sebou prenosný internet, keby v celom Lučenci nebolo wifi. Bolo a prekvapenia pokračovali.

Tančiareň a pivovar Franz

Presne tento podnik patril medzi tie najväčšie  prekvapenia. Ani len na um by mi neprišlo, že Lučenec skrýva takýto pivovar. Dokonca v takom krásnom priestore, ktorý by sa dal využiť na rôzne akcie aj v našom meste. Po usadení som len ticho závidel. A to usadenie myslím doslovne, tento systém usádzania by sa mali naučiť všetky podniky. Potom sa nestane, že vám stôl pre rodinnú oslavu zaberú dvaja Jožovia, ktorí sa nevideli od základnej a nutne si potrebujú dať pivo. My sme sedeli na vysokých barových stoličkách, to je typ sedenia, ktorý dokonca uprednostňujem. Na začiatok sme si dali jedno Kvetinkové, čo je jedenástka typu summer, ale od pivovaru Franz. Hádajte aké tóny prevládali…kvetinkové! No našli sa aj citrusové a celkovo bolo pivo príjemne ľahké, ideálne na letné dni. Nič lepšie sme si ani koncom decembra nemohli dať. Zahriať sme sa teda museli pivovicou Franz, ktorá aspoň mne chutila viac ako voda. A veru zahriala.

Rýchlovka u Franza

Potom prišiel rad na jedlo. Večera  alebo ochutnávka? Neskorší čas už spôsobil, že na plnú ochutnávku som veľmi nemal chuť a chcel som si dať len niečo k pivu a pivovici(už teraz sa teším na najbližšiu návštevu a plnú ochutnávku, teraz som vám len chcel povedať o mojom lučeneckom prekvapení). Vyhrali to rebrá. Tie boli príjemne šťavnaté baby back ribs, marinované v chutnej BBQ omáčke(9,90€). Na moje prekvapenie na sebe mali slušnú porciu mäsa, ktoré išlo s ľahkosťou oddeliť od kostí. Ak by som mal niečo vytknúť , tak to bude plating, ktorý bol až príliš jednoduchý na niečo tak dobré. Ďalej by som vás chcel upozorniť, že som hovädo, obzvlášť keď jem rebrá. Jednoducho ich nebudem jesť príborom ale rukami. Myslím, že nie som posledný jedinec tohto druhu a práve v pivárni by ste to mali vedieť(aj keď na pohľad ide o podnik na úrovni), preto by asi bolo vhodné pribaliť na stôl aspoň vlhčené servítky, no v prípade, že sme podnik niečo viac, uprednostníme finger bowl. Inak, viete, prečo je najlepšie ísť na večeru s vegetariánkou? Lebo ak ste človek ako ja, máte istotu, že vám nebude nič vyjedať z taniera. Krásna vegetariánka siahne po hranolkách z batát, ktoré nakoniec ďobkáte vy(3,00€). Príjemne chrumkavé, no nič svetoborné…čo by ani hranolky nemali byť. O to viac ma potešila omáčka. Aj keď písali, že ide o srirachu, išlo skôr jej variantu s majonézou(0,80€). To je skoro tak dobrý výmysel, ako sa vysrať na džemy a kompóty a začať to páliť. Nasledovala prechádzka po meste, doma ešte degustácia domácej a úspešný večer bol za nami.

Konečne tá  Banská Štiavnica

Píšem konečne, pretože mi o nej Boris hovoril 2 roky a ja som sa tam stále nevedel dotrepať. Aj v sobotu sme došli až po tme.  Ubytovaní sme boli v hoteli Salamander, ktorý musím pochváliť za ústretovosť pri spájaní objednávok.  Pekný čistý, priestranný apartmán v centre Štiavnice nás stál 80€ na noc pre 2 osoby, čo si myslím, že je fér cena na obdobie okolo Silvestra.  Jediný mínusový bod by som udelil za starší nábytok, ale inak všetko podľa mojich predstáv. Ešte pred ubytovaním sme navštívili Billu kde sme kúpili víno, Jameson, pečivo, syr a šunku (to len aby ste vedeli ,čo je to gastroporno). Potom už len polhodina nadávania v aute typu : „ Ktorý idiot tu dal toľko retardérov? Prečo mi tam ten idiot z Bratislavy cúva? Kde do psej matere tu mám zaparkovať? Prečo spravili Banskú Štiavnicu tak strmú?“.  Nakoniec som to miesto našiel a na izbe sme sa rozhodovali, čo ďalej. Plánom bola prechádzka a podnik. To znamená, že som otvoril fľaše a zapol telku, kde išiel Tomb Raider a neskôr majstrovstvá v hokeji juniorov. Prestávku medzi filmom a hokejom sme si spríjemnili príjemnou konverzáciou. Inak dobrá rada pre chlapov – Ak vám slečna v izbe zapáli 15 sviečok, máte jej povedať, že je to krásna romantika. Nie ako ja si to cvaknúť a dať na instastories s popisom Verejný cintorín Banská Štiavnica(osuška PornHub vraj tiež nie je super doplnok na gauč).

Druhý deň v Štiavnici a konečne jedlo

Noc sme našťastie úspešne prežili, tak isto aj rannú kávu. Aj keď v pláne som mal prehliadku všetkých múzeí a podobných záležitostí, som rád, že sa pomerne rýchlo zmenil na výstup za krásnou vyhliadkou. Stačilo prekonať len pár schodov a ja som si už predstavoval, ako po nich skáčem ľahko ako laň. Jediné, čo skákalo, bolo moje brucho. Hore som už vydával zvuky, o ktorých som doposiaľ ani nevedel, že existujú. Moje funenie je jednoducho úžasné. Darčekom za výstup bola lavička a najkrajší výhľad,  aký som si mohol priať. Tu som pochopil čaro tohto mesta. Skoro ma jeblo, keď som sa otočil a tam som videl cestu, po ktorej sme mohli prísť autom. No nič, vybrali sme sa po nej aspoň po vlastných. Cestou som premýšľal nad jedlom. Medzi podnikmi, ktoré som zvažoval, ste mohli nájsť napríklad Pivovar ERB(to je ten, ktorého pivo v košickom podniku stojí viac ako obedové menu) a Monarchiu, o ktorej mi vravel Boris. Nakoniec sa môj problém vyriešil sám, podobne ako všetky problémy. Predo mnou stál domček s názvom BS Streetfood. Bolo to niečo ako moderná verzia perníkovej chalúpky. Ja som ako človek, ktorého v lete živil streetfood,  nemohol odolať. Poviem vám, čakal som v Štiavnici hocičo, no ázijsky ladený streetfood bolo niečo tak prekvapivé, ako keby dostal Fritzl od rodiny prehliadku tokajských pivníc. Jednoducho vám to veľmi nesedí. Nakoniec sme si vybrali Pad thai(5,80€). Ja v klasickej verzii, spanilá deva vo verzii vegetariánskej. Okrem toho som si nemohol neobjednať jeden Burger special(6,10€). Keďže môj sprievod síce poznal námestíčko, kde by sme sa mohli najesť, bolo viac než isté, že tam netrafíme. Tak sme si sadli na lavičky za kostolom a pustili sa do ochutnávania. Nerád by som hovoril o autentickosti ázijského jedla. Jednoducho poviem, že bolio prekvapivo chutné, a to keď ja poviem o Ázii, je vážny kompliment(svedčí o tom aj fakt, že som ho v noci dojedol ako vlk ovečku). Skôr by som sa pozrel na burger. Ako prvé ma fascinovala poríloha, zemiaky s cesnakovým dresingom(chuťou tipujem na  kyslá smotana a cesnak) bolo niečo tak ladiace s okolím. Jednoducho, netrepať tam hranolky, sme na Slovensku, tak to spravme po našom. Veľká poklona. Burger samotný bol príjemný chuťou, no jedna vec mi aj tak vadila. Ich omáčka pôsobila ako domáca BBQ, no pre mňa je vždy hlavná chuť tejto omáčky dym. A to mi tu presne chýbalo, radšej volím kúpenú alebo poctivú domácu, len nech tam tento element dymu nechýba. Inak ale pekné prepojenie komponentov, trochu výraznejšia slanina, to všetko v obstojnej žemli, ktorú by som ja osobne nezvolil a hľadal by som niečo ľahšie. Po tomto jedle sme sa už pobrali na kávu a laskonky do  podniku Trotuar. Potom už len k Borisovi, kde sme si spravili chlieb  vo vajci a zapíjali sme ho Jamesonom.

Zhrnutie výletu a malý bonus


Pre mňa osobne bol tento výlet veľmi dôležitý a hlavne úspešný. Posledné dni roka som strávil úprimne šťastný.  Bol viac o momentoch ako o hocičom inom. Mesto bolo nádherné a zvykol by som si aj na neustále šliapanie do kopca. Bohužiaľ v gastre je  podľa mňa Banská Štiavnica negatívne poznačená turizmom. Je jedno, aké jedlo ponúknete, jednoducho si ho turisti dajú. To platí asi aj o cenách. Na to, aby som si stál za týmto tvrdením, pritom nemusím navštíviť ani jeden podnik. Ak sa v gastre pohybujete, spoznáte to podľa ponuky. A hlavne je umenie si dobre vybrať. V tomto prípade som si vybral hlavne skvelú spoločnosť, ktorá celý výlet ovplyvnila. Lučenec ma zas naučil, že už by som mal skončiť s tými predsudkami. Výlet sa skončil a nás čakal už len v Silvester v košickom podniku Piano, ktorý ale nebudem rozoberať v článku.

V každom prípade je Silvester časom rekapitulácií, tak sa do jednej takto oneskorene pustíme. Z osobného života bol rok 2018 ako jazda na žene, ktorej ste práve povedali, že ste spali s jej sestrou. No ukázal mi to, že chcem žiť naplno v gastro živote. Či už v práci, na blogu, jedoduch žiť jedlom. Preto musím poďakovať za celé leto Smile street food, kde som pracoval a Robiňákom, že sme to spoločne dali. Okrem toho patrí poďakovanie Pizza Palace za naozaj zaujímavý december. A hlavne všetkým, ktorí ma podporujú v tom, čo robím(aj keď väčšinou nechápu). V roku 2019 naopak chcem, nech sa tento blog naďalej rozvíja a nech svetlo sveta zazrie čo najviac projektov, ktoré sú doteraz iba v mojej hlave a mobile. Nebojte sa všetky sú o jedle. Takto oneskorene by som vám chcel povedať, že sa v novom roku majte ako chcete. Pretože aj ja sa tak budem mať.