Na víkendových potulkách v Bratislave

Na víkendových potulkách v Bratislave

Ako ti už isto názov napovedal, tento krátky článok bude o Bratislave, no nebude ani o jedle ani o pamiatkach. Jednoducho sme sa traja chlapci rozhodli presťahovať do nášho hlavného mesta. Dvaja z nás iba na víkend a jeden zaujme pozíciu CP.  Bude tým, na ktorého ľudia v autobusoch nadávajú, no fakt je ten, že východniari  idú tam, kde ľudia potrebujú pomoc lebo sú menej  šikovní, inteligentní a zruční. No podpichovanie BA-KE máme za sebou a teraz môžeme prejsť na to dôležité. Samozrejme, že som si nechcel nechať ujsť príležitosť na nejakú bratislavskú ochutnávku(prípadne viac), no osud to zariadil inak.

Ľahký príchod a začiatok (jedenia a pitia)

Na rozdiel od zvyšku východu sme sa rozhodli cestovať autom. Hlavným dôvodom bolo, že beriem pre Miša nejaké veci, skutočným dôvodom bolo moje fajčenie. Takže po zastávkach mala naša cesta toľko hodín ako do Moskvy bez zastávok. V skratke: stretli sme sa s Mišom, ubytovali sme sa, Rišo nás opustil(nie navždy). Ak tieto mená nepoznáte, nevadí, aj tak vám o nich nič nepoviem, nejak si ich jednoducho predstavte. Ako prvú zastávku som vybral Aperol pri Dunaji(airbnb sme mali asi 5 minút pešo). Lebo som gadžo a mohol som tušiť, že tam stretnem presne tých ľudí, ktorých neznášam stretávať. Bože toľko peroxidu, laku na vlasy  a tak málo IQ som asi ani v živote nevidel. To bol náš začiatok, no vtedy som ešte veril v ochutnávku jedla. A tak sme sa s Mišom  vybrali smerom k NYC Corner.

Kto o nich ešte nepočul, sú to už asi ikonické hotdogy z Bratislavy a nám nedalo  ich neochutnať. Nepíšem, že vyskúšať, nakoľko som ich už jedol na Street food feste v Košiciach. Cestou som obdivoval street art na hoteli Kyjev a nemohol som sa dočkať jedla. Dal som si Robinček, teda u nich sa Robinček volá Bacon Cheese hot dog. Mišo siahol po Blue cheese, a aj keď bol dobrý, mám pocit, že som si vybral lepšie. Na rozdiel od Robinu mi prišli párky v NYC viac párkové, ono to znie divne, ale slečny isto vedia,  že nie je párok ako párok. Hlavne keď v Robine ide viac o klobásku ako párok. Bože, toľko párkov v tak málo vetách. Páčilo sa mi aj použitie sladšieho pečiva, ktoré pred rozmočením bránil svojím telom cheddar. Pomohlo, aj keď proti sebe mal silného nepriateľa v podobe majonézy, ktorá mi dodával skvelý kontrast. Najedli sme sa a odišli sme oddychovať na kávu do centra.

Plány sa menia

Sadli sme si na terasu Antique American baru a ja som dostal neuveriteľnú chuť na niečo miešané. Samozrejme sa mi nechcelo listovať, a tak som si nechal odporučiť. Otázka čašníka, inak bol oblečený strašne(samozrejme rovnošatu si nevyberáš) a v tomto počasí(asi 100 stupňov) som ho aj ľutoval aj som sa za neho troška hanbil. Po dvoch otázkach sme vybrali kyslý cocktail s ginom. Napriek tomu, že mi názov bol predstavený, vám ho nepoviem. Inak v Antique tiež robí úspešný Košičan Filip Novotný. Ja som už mal pred sebou drink, ktorý chutil ako mojito tonik s dochuťou ginu. A to vôbec nemyslím v zlom. A tak pri sedení, vychutnávaní a sledujúc(prechodník som použil asi prvýkrát a nie to, nie je to, po čom chodíte cez cestu) splašených turistov, ktorí sledovali historické pamiatky Bratislavy, som dostal nápad. Poďme pobehať nejaké bary. Na východniara dosť nečakané, ja som sa ale výnimočne nechcel opiť, iba obísť pár barov, ktoré sa venujú špeciálne kokteilovej kultúre. Keďže sme sedeli  v Antique American bar, bola naša cesta už zahájená, a pretože spolubojovník Mišo súhlasil vybrali sme sa na ďalšiu zastávku.

Kolotoč zvaný Spin

Aby som bol presnejší, práve tento bar som chcel navštíviť ako prvý, no podobne ako ženy počas výpredajov, som do neho vkročil asi hodinu pred jeho otvorením. Teraz už bol ten správny čas a my sme sa usadili vonku na pohodlnom vysokom sedení. Na výber síce bolo menej drinkov ako ponúka bežná košická herňa, no o to viac som sa tešil na kvalitu. Tentoraz sme vsadili na drinky s obsahom vaječného bielku. Po krátkej dobe sme ich aj mali pred sebou, no poviem pravdu, nevyzerali sme veľmi drsne. Skôr ako keby sme prejavili odvahu a vybrali sa s Mišom na naše prvé rande. Veď čo by ste povedali po tom, ako si všimnete kvietok v mojom drinku. Po prvom súste  som aj mal hlboko, pretože drink Cartagena bol famózny. Kyslý s výraznejšou chuťou rumu, no stále jemný, príjemný na pitie a vyvážený. Po rozhovore s veľmi milým personálom sa nám dostala do rúk mapa barov, ktoré sa oplatí navštíviť. Nás hneď zaujal Mini Spin bar, pri ktorom stálo – bar špecializovaný na Negroni. Po chvíľke sme ale boli upozornení, že táto veta už neplatí, že momentálny koncept je gin tonic. A to nás motivovalo ešte viac.

O asi tri minúty sme sedeli v Mini Spin Bare, ktorý bol naozaj mini. V ponuke ste našli iba jeden druh koktejlu, no zmenou druhu surovín v tomto bolo možné i vyčariť toľko chuťových kombinácií, že po ochutnaní kombinácie týždňa som v ústach cítil malý kúsok raja, ktorý rozprúdil explóziu chutí a v hlave explóziu myšlienok. Navyše tento bar mení svoj koncept pravidelne a už teraz sa teším na to, čo nám prinesie nabudúce. To už ale volal Rišo, s ktorým sme sa mali stretnúť.

Skryté poklady Bratislavy

Naša večera dopadla trocha inak ako som očakával. A tak po neúspešnom a úspešnom jedle sme sa opäť vrátili k pitiu. Túto vetu vám priblížim v inom článku z Bratislavy, takže  sa nebojte. Tentokrát sme si vybrali skrytý bar s názvom Michlalská Cocktail room. Už len samotný vstup do neho pôsobí očarujúco, vchádzate totiž cez skriňu. Samozrejme nasledovalo milión poznámok o Narnii, ale my sme sa ocitli v luxusne pôsobiacom bare?! Akoby z inej doby. Samozrejme aj ja sa väčšinou cítim v spoločnosti ako z inej doby, používam slová ako Ďakujem, Prosím a Prepáč. Nechcem veľmi písať o drinkoch, preto len poviem, že šokovaný som ostal hlavne pri výbere.

Opäť sme si nechali poradiť a vybrali sme drink podľa našich chuťových  preferencií spoločne s personálom. Práve to, že obsluhujúci si ku nám sadol počas radenia, bola očarujúca maličkosť, ktorá asi navždy ostane v mojej pamäti. Nie, že by sa ma nejako extra dotkla, jednoducho som divný. Po istej dobe ma začal unavovať priestor tohto baru. Nebol fádny, jednoducho bol tmavý, akoby som videl dom Tima Burtona. Čo je síce môj sen, ale momentálne som sa potreboval prebrať chodením. Prechodili sme sa až do Žil Verne, tam si chlapci dali pivo a ja nejaké tie vodky, aby som neklamal. Povinnosť Košičana som splnil a presunuli sme sa do posledného baru. Bol ním bar, ktorý nám odporučil asi každý, koho sme sa pýtali. Old Fashioned Bar je unikát, no iný ako ten podľa Čírovej. Aj keď čas ubiehal, a v tomto bare veľmi rýchlo. Už pri vstupe sa nám ospravedlnili, že je miesto iba pri bare, no my sme po ničom inom ani netúžili.

Profesionalita, príjemné prostredie a náznak ruchu. K tomu dokonalý drink s ginom a perfektný moment je na svete. Bol to ten moment, keď nemáte chuť fotiť, ale len sedieť a vychutnávať čas, počúvať  barmana, sledovať s akou noblesou a ľahkosťou mieša drink. Čas ale letel a my sme večer v meste zakončili niečím tvrdším, ja konkrétne Ardbegom. Potom sme už len prešli na byt, dali si prechádzku pri Dunaji, pokecali o Mafii 1, kto hral, ten vie. A pobrali sa spať.

Bratislave niečo predsa závidím

Som hrdý Košičan a popravde migrovať do Bratislavy neplánujem. Jednoducho ma to mesto nepriťahuje, no predsa sa od nej máme čo učiť. Kokteilovú kultúru, ja nevravím, že toto mesto je jej rodiskom, no mám pocit, že tam táto kultúra funguje. Asi ako v jedinom meste u nás. Všetky miesta mali svoje čaro a istotne sa vrátim, dokázali, že aj ja  si dokážem večer užiť tak, aby som sa nerozbil ako americký domček pri tornáde. Jednoducho, možno keby sme mali viac takých podnikov v Košiciach, ľudia by hľadali túto kultúru, vzdelávali sa pri ochutnávaní, nie iba hádzali do seba poldecká  jeden za druhým. A aj keď pivo mám veľmi rád, niekedy to chce asi zmenu. Ak by som mal vybrať jeden bar, ktorý by som okamžite presunul ku nám, bol to Mini Spin Bar. Jednoducho mi učaroval nielen sortimentom, ktorý ponúkal. Inak všetky bary boli veľkosťou skôr malé, prípadne bola veľkosť baru prispôsobená barovému pultu. Aj to ukazuje, že práve pri cocktailoch ide skôr o kvalitu ako o kvantitu. A to aj pri ich pití, stačí vám jeden, pri ktorom strávite príjemnú chvíľu. Okrem toho v každom bol personál, na ktorom bolo vidieť, že miluje to, čo robí a všade to robili a musím použiť toto spojenie“ kurevsky“ dobre.  Mal som pocit, ako by som bol stredom  vesmíru, vďaka tej starostlivosti a pozornosti. Pocit ako na začiatku každého vzťahu, len s tým rozdielom, že pre tento pocit môžete ísť aj na iné miesta. Ja sa už teraz teším, kedy navštívim tieto bratislavské podniky opäť a zase ochutnám niečo nové.  Preto na zdravie a niekedy premýšľajte nad tým, čo pijete, zastavte sa a vychutnávajte drink a čas s ľuďmi, ktorých máte radi, tak ako som to robil ja.

 

Inak, ak si necháte vybrať drink od obsluhy, nemusí byť stále z tých najlacnejších. Nedivte sa potom účtu. Naše drinky stáli priemerne od 8-12€. Možno sa vám to zdá byť veľa, no nedostávate iba nápoj, ale aj servis. Takže veľmi fér cena.

 

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *