Odzvonilo už pizzerii Zvon?

Odzvonilo už pizzerii Zvon?

Áno je to tu! Konečne po dlhej dobe som sa rozhodol napísať nejakú recenziu. Povedzme si rovno, na chodenie do podnikov som nemal až tak veľa času, odkedy sa venujem Pastores (pre tých, čo nevedia, ide o taco stánok pod značkou Gastroporno).  No mojej bylinožravej polovičke som sa už dávnejšie vyhrážal, že si dáme ochutnávku nejakej Ázie. No a tak sme zašli do pizzérky Zvon.

Nesedí  vám to? No povedzme, že v ázijskej kuchyni sa ešte stále cítim ako ryba na Sahare. Taliansko je môjmu srdcu omnoho bližšie.  Hlavne nechcem recenzovať to, čomu nerozumiem. To už na internete robí dosť ľudí. Príležitosť som mal skvelú, keďže  takmer vegetariánsky člen našej dvojice úspešne zmaturoval. Hneď zodpoviem na 2 otázky. Áno, našiel som si takú mladú a peknú priateľku A nie, neviem, ako som to dokázal, a prečo je so mnou. Prejdime ale k samotnej ochutnávke.

Nasledujúce hodnotenie jedál je môj osobný postoj. Cieľom  textu  nie je poškodiť podnik, no ani mu robiť reklamu, teda pokiaľ si to nezaslúži  tým, že na stôl donesie jedlo, ktoré fakt za to stojí.

Komu sa to nepáči, nech mi prosím prepáči.

(Poznám aj krajší a vhodnejší rým, ale rozhodol som sa, že na blogu nebudem vulgárny)

 

Pár nezmyslov o reštaurácii Zvon

Začneme tým, že sa nachádza asi v najkrajšej uličke v Košiciach – Zvonárskej. Naposledy som Zvon navštívil ešte v Košice:dnes a dal som si akýsi prapodivný šalát s arašidovou zálievkou. No nebolo to moje najlepšie rozhodnutie. Povedzme, že v rámci objednávok sa dalo zarátať k vyprážanému syru z Čertovho dvora.  Zvon si však už dlhšiu dobu drží istú mieru popularity a patrí k obľúbencom v talianskych špecialitách. Čo mne osobne prekáža, je ladenie interiéru do tmava. Spolu so svetlami mierenými na stôl to síce spočiatku  pôsobí útulne a súkromne. No neskôr mi to začína pripomínať pivnicu. Čo pre gastro nie je ideálne riešenie. Zhrňme si ale ponuku. Na prvý pohľad obsiahla, no na konci zistíte, že ide o rôzne variácie niekoľkých pokrmov. Ja som sa rozhodol, že podnik zhodnotím podľa troch jedál a myslím si, že z môjho výberu som si dokázal vytvoriť objektívny úsudok.

Pizza Margherita

Ako prvú som musel ochutnať pizzu. A keďže  som ju mal stále iba studenú, fakt som nevedel, čo od nej čakať. Už na prvý pohľad som zistil, že malá pizza je naozaj malá. Má 28 cm a podľa lístka váži 255g. Nesťažujem sa, len konštatujem. Potom som pozrel na cenu a pochopil som 3 eurá a 30 centov stoja moje cigy. O to viac som sa začal báť. Nejaký obrovský okraj som na nej fakt nenašiel. Tým pádom to nebola moja obľúbená neapolská pizza. Skôr by som ju zaradil  niekde blízko Ríma. Prekvapila ma jej chuť. Hlavne kombinácia základu a syra, ono tam totiž ani nič viac nebolo. Po uchopení do ruky sa tvárila, že chce prepadnúť, no po ochutnaní ma čakal príjemne chrumkavý spodok(taktiež okraj). Syr sa mi zdal byť pripečený, no išlo iba o vrchnú vrstvu, pod ktorou už bolo všetko v poriadku. Za cenu, akú mala, určite stála a ja vám ju odporúčam jesť čerstvú. Nie ako ja, z mikrovlnky, prípadne studenú o pol tretej ráno.

Caesar šalát s kuracím mäsom

nfd

Ku pizzke som chcel už len niečo ľahšie. Caesar sa tak stal ideálnou voľbou. Hlavne podľa neho fakt viete zhodnotiť kuchyňu. Ide o jednoduchý, no efektný pokrm. Keď v ňom nepodvádzate, ide o dokonalosť na tanieri. Šalát bol vybraný správne rímsky. Ak by som mal zájsť k chuti, tak dresing bol jemný. Miestami až príliš. Ja by som ho smelo ešte obdaril ančovičkami a cesnakom. No niekomu, kto ide na rande, by to asi mohlo v neskoršom kontakte vadiť. Ja som mal neskorší kontakt istý, takže radšej poriadne silnú chuť. Problém bol podľa mňa v mäse. Bolo suché ako len kuracie dokáže byť. Hneď som si spomenul, prečo ho tak nemám rád. Radšej by som privítal verziu so strateným vajíčkom. Chuťovo ma ale veľmi potešil a milo prekvapil. Porcia 340g za 6,50€ je férový obchod.

Tagliatelle Puttanesca

Pôvodne som na lístku hľadal obľúbené spaghetti carbonara. Práve podľa nich viem okamžite zistiť, ako veľmi to dokáže slovenský podnik pokaziť. Bohužiaľ som ich nenašiel. Čo považujem za veľmi správny krok od podniku. Tak sa moja maturantka nakoniec rozhodla pre hore spomínané cestoviny.  Mám pocit, že som ju v tom dokonca jemne poštuchol. Na prvý pohľad cestoviny vyzerali sľubne. No po prvom súste sa moje obavy potvrdili. Klasický syndróm slovenskej pasty. To znamená, že v našej krajine sú považované za dobré. V skutočnosti sú ale rozvarené. Na zub teda naozaj neboli. Čo bola škoda, pretože omáčka mi celkom sadla. Doma by som ju jemne doladil kvalitnejšími kaparami, prípadne väčšou dávkou ančovičiek. Tu totiž dominovali olivy a paradajky. Veľmi ma ale bavila jej pikantnosť. Škoda, že celkový dojem kazili samotné cestoviny. Za 5,20€ dostanete 430g jemne rozvarených cestovín s pomerne chutnou omáčkou.

Zvonec na záver

Fakt som veľmi šťastný, že som podnik s názvom Zvon po dlhej dobe navštívil. Nevravím, že ide o autentickú taliansku gastronómiu. Tobôž(milujem, keď v texte použijem nejaké slovo, ktoré som ešte nikdy nepísal) nie, že ide o gastronomický zážitok. Za slušné ceny ale dostanete  pomerne chutné jedlo. Spríjemní vám to super personál. A ja sa už teraz teším na posedenie na teraske s vínom. Hlavne, nech sa už dá počasie dokopy.

PS: Dúfam, že vtedy už bude upravená doba varenia cestovín.