Prvé problémy s projektom prišli skoro

Prvé problémy s projektom prišli skoro

No poďme od začiatku. V minulej časti sme si povedali, čo všetko naštartovalo moju túžbu mať niečo vlastné. No dnes si prezradíme, že vlastné to až tak nie je. Kto všetko za projektom stojí, sa dozvieme v najbližších riadkoch. Okrem toho aj zistíme, aká bude jeho forma.

Čo všetko sme potrebovali na projekt?

A prečo vlastne hovorím v množnom čísle? O projekte sme sa totiž neraz rozprávali s Braňom, ktorý stojí za sociálnymi stránkami Gastroporna. Bolo nám jasné, že na začiatok budeme potrebovať peniaze a nápad. Keďže môj mozog je idiot, ktorý začne pracovať VŽDY keď si ľahnem spať, môj mobil sa nápadmi len hemžil. V ponuke boli tri možnosti. O tom, ktoré z nich to boli, vám asi nepoviem viac, pretože iba ostali v zásuvke na inú dobu. No aktívne som už niekoľko mesiacov zisťoval, ktorý projekt vyklíči ako prvý. Takže nápad by sme mali. Motiváciu tiež. Už nám chýbali len peniaze.

Ako sme prišli k peniazom?

Možnosti boli celkom obmedzené. Neverím  žiadnym fondom pretože nemám rodinu, ktorá by ich nejako potlačila. Tuším je aj v nových žiadostiach, že máte uviesť meno člena rodiny, ktorý pracuje na nejakom ministerstve. Druhá možnosť bola pôžička. Síce pekné, no asi nie pre mňa. Teda aspoň podľa banky. Nakoniec ich priniesol Braňo. Nie v zmysle, že by ich hodil na stôl ako z nejakého debilného filmu z americkej produkcie. Namiesto toho priniesol Lukáša, ktorého sen bol podnikať. Na Slovensku to je inak skôr nočná mora, ako sen, ale nechcel som nikomu kaziť ilúzie. No a v podstate presne zapadal do môjho vesmíru. Padlo prvé rande, kde sme si povedali, čo približne chceme robiť a aké sú naše ciele. Nakoľko sa naše myšlienky miestami prekrývali a inde zas dopĺňali, bolo rozhodnuté. Ideme do toho. Ale počkať, do čoho vlastne ideme?

Prvé komplikácie prišli skoro

Veď to už pri mne býva pravidlom. Pravda je taká, že na podnikanie je potrebné nepárne číslo spoločníkov a traja sú už veľa. Ale na čom by sme sa mohli pohádať? Úspech, peniaze, lakomosť, drogy, závisť, podvody, instagramové profily…Moment! To vám už píšem príbeh inej košickej prevádzky. Tá je pre nás dobrým strašiakom  a z ich chýb sa chcem poučiť. Rozloženie práce je preto nasledovné: Lukáš investor, ja jedlo a Braňo niečo už bude robiť. Vlastne Braňo bude mať na starosti online. Okrem toho všetci poctivo pracovať manuálne. Takže, kde je ten problém? V úvode sme si povedali, že chceme foodtruck. Následne som to zmenil na kamenné bistro. Realizácia bistra bola v mojich predstavách nádherná, jednoduchá a harmonická. Ako by som bol na LSD alebo inej droge, po ktorej chcete hladkať betón, ktorý má vo vašej hlave textúru cukrovej vaty. Aká bola realita? Neustále hľadanie vhodného priestora. Keď už realitky nepomohli, pátrali sme old school. Prechádzky, kedy sme hľadali nápis na prenájom. Celkovo sme vytypovali 5 miest, a z toho sme boli na 3 obhliadkach. A stále nič. Nič nebolo vhodné, a aj keď bolo niečo postačujúce, stačilo to akurát na obmedzenú verziu nášho projektu. A tak projekt na pár týždňov utíchol.

Čo to teda nakoniec bude?

Všetko sa vyriešilo ako vždy. Náhodou. Veci jednoducho netreba siliť. Pár dní pred koncom roka mi jeden známy napísal, či nemám niekoho, kto si chce prenajať gastropríves. Nemal som, no bolo to akurát na ceste do Štiavnice, kedy som začal fakt premýšľať, že by sme ho mali zobrať my. Oznámil som chlapcom túto ponuku. Samozrejme, som už mal vymyslený koncept. No o ňom vám poviem až nabudúce. Chlapci súhlasili a my sme sa konečne posunuli ďalej. Príves máme odparkovaný a my ladíme, všetky veci, o ktorých vám tu ešte napíšem.