Traja králi v Maiko sushi, alebo Pop up Záhumenský a Kocák

Traja králi v Maiko sushi, alebo Pop up Záhumenský a Kocák

Maiko sushi spestruje košické námestie už niekoľko rokov a ja sa vám musím priznať, že ide o podnik, voči ktorému som mal od jeho začiatkov predsudky. Sushi fakt nemusím a Maiko mi prišlo vždy akosi snobské, tak som si povedal, že neviem, čo by sa muselo zmeniť, aby som ho navštívil. A stačilo tak málo, spraviť ochutnávku Gabo Kocák a Martin Záhumenský. A prečo traja králi? No, lebo v kuchyni ich dopĺňal Tomáš Tejbus, ktorého Folks bistro sme navštívili na poslednej ochutnávke(ešte musím doplniť, že rolu Ježiška v tomto adventnom príbehu hral Martin Jakub z Kubbo Select, ktorý na tento sviatok so sebou priniesol skvelý alkohol a komentáre k nemu).

Opäť tu máme ťažký začiatok, tentokrát v Maiko sushi(namiesto Milána)

O tejto ochutnávke, ktorá mala kombinovať Áziu a Taliansko, som sa dozvedel hneď po príchode do práce. Samozrejme, netrvalo dlho, aby som bol rozhodnutý, že svoj sľub o nenavštevovaní Maika, poruším(váhať som začal, už keď som sa dozvedel , že na pozíciu šéfkuchára sa po uzavretí Culinária „dostavil“ Gabo Kocák). Vďaka tomu, že ľudia zaspávajú vo vlakoch, som nemal ani problém s tým, kto bude tráviť tento večer so mnou. Stačilo už len rezervovať miesta, a tu nastal problém. Po prvom telefonáte som sa dozvedel, že pop up je totálne vypredaný, no uvidí sa, čo sa dá robiť. Ja som zahájil písanie asi každému, kto by mi s tým vedel pomôcť a po pol hodine som zavolal aj do Maika. Odpoveď „… tie miesta máte…“ spôsobila, že som opäť začal aspoň sčasti veriť na vianočný zázrak. Prvá časť splnená.

Ešte pár zbytočných slov, ktoré ale ovplyvnili moju ochutnávku

Ako prvé by som vás chcel poprosiť, aby ste sa vžili do nasledovnej situácie. Predstavte si, že ste pôrodník. Na pôrod ku vám príde mladý pár, napríklad z Terchovej, a vy musíte oznámiť oteckovi, že jeho dieťa je mulat. Nie je to pocit, že sa hanbíte, ale nie je vám to pochuti. Tak sa ja cítim, keď musím na degustáciách žiadať úpravu menu. No neuveríte, to krásne žieňa, s ktorým som trávil túto ochutnávku, neje mäso. Práve tu nastal jediný nedostatok v rámci komunikácie v Maikom, nakoľko kuchári o tomto fakte pravdepodobne neboli upovedomení, a to napriek tomu, že to bolo povedané včas. Inak vám práve v tejto časti chcem povedať pár vecí, prečo bola práve táto ochutnávka taká dôležitá. Gabove jedlo som už mal možnosť ochutnať v Culináriu a až na pár maličkostí išlo o veľmi dobrú skúsenosť.

Prišiel čas ochutnávky a ja vám poviem o ďalších zbytočnostiach

Samozrejme jedným z dôvodov bolo to, že v jediný deň voľna som mal za potreby stihnúť všetko. Takže pred večerou som ešte stihol 3 poldecká s najlepším barmanom/baristom/čo len chcete v strednej Európe. Práve on povýšil latte art na vodka art. Jednoducho, nikto nedokáže naliať tak dobre Ruský Štandard , ako Janči v ikonickom podniku nášho mesta – Cassablanca. Nasledovala rýchla prechádzka spojená s vareným vínom a už sme boli v Maiko Sushi. Ešte by som chcel všetky podniky poprosiť, aby zvážili dresss code na ochutnávkach. Nie že by mi vadilo, ako boli ľudia na degustačke oblečení, len práve ja sa vždy nahodím ako košický žobrák zo stanice. A je to omnoho jednoduchšie, zvoliť oblečenie, ak ho máte predpísané. Na svadby tiež nechodím v teplákoch, no vlastne na svadby ani nechodím.

Konečne to jedlo( veď prešlo len 558 slov)

Áno, tá časť, ktorú mám tak rád. Rozhodol som sa, že kuvert už nebudem v podnikoch riešiť. V trende je maslo a v tomto duchu sa niesol aj tento začiatok. Samozrejme, neurazí ,no ale predsa len neoslní, ani keď je v kombinácii s parmezánovým chlebom a olivami(a ani by kuvert nemal oslniť). Inak jedlá sme nemali nikde zverejnené, takže som potom musel Gaba otravovať s ich názvami cez insta, ono je fajn, keď sa veci iba povedia, no ja mám pamäť ako Dory z film Hľadá sa Nemo. Inak, teraz, keď to čítam, tak premýšľam, či som sa nemal lepši učiť(alebo aspoň byť v škole), lebo niektoré veci nedokážem ani prečítať, niektoré veci som zas v jedle nepostrehol.

Prvé jedlo – rizoto s citrónovým krémom, ustricami a marinovanou pražmou. V prvom rade by som chcel povedať, že ryža bola na mňa až príliš al dente. Netvrdím, že to tak nemá byť, a niekomu, kto žije/žil/neviem, ako to teraz vlastne je v Taliansku, rozhodne nebudem oponovať. Veľmi príjemne prekvapil citrónový krém, ktorý celý pokrm dotváral. Chuť rizota bola plná, a pod kopčekom ryže, nie nemyslím takým kopčekom ,aký dostanete za 3,50 na obedové menu, sa skrývalo ozaj jemné mäso marinovanej pražmy. Celkom zaujímavá kombinácia ukázala už pri prvom jedle, že v kuchyni sa ozaj stretli 2 svety gastronómie, aj keď dominantnejším bol práve ten taliansky. Veď podobne na tom bolo aj druhé jedlo. Krupoto z údenej makrely s harissa majonézou na v ponzu marinovanou hamachi. Ak ste sa už pri názve stratili, nebojte sa a vedzte, že aj ja. Neviem prečo, ale krupoto je pre mňa viac talianske ako rizoto a v tomto prípade mi aj viac chutilo. Práve týmto jedlom som si pôvodne nebol veľmi istý, no po zvážení u mňa vyhralo hlavne kvôli výraznejšej chuti ryby. Harissa majonéza by na mňa kľudne mohla byť o dosť pikantnejšia, aj keď by som riskoval, že prebije všetko na tanieri. V rámci platingu ma zas začal otravovať podobný motív na tanieri. Aj preto môžeme skočiť na alkohol a ďalšie jedlá.

Ach ten alkohol

Kto nevie, ako vyzerá láska, nech sa skúsi pozrieť na Martina Jakuba z Kubbo Select, keď hovorí o alkohole. Je vidno, že žije tým, čo robí, a to v dobrom zmysle slova. Aj keď by som sa rád venoval vínam, ktoré sme ochutnali, alebo by som vám napísal príbeh o Nikka whisky, ktorý tak často počúvam(tú vodu, čo si mi do nej dolial, ti odpustím len ťažko, aj keď v Ázii to tak ľudia robia). Ja prejdem rovno na nápoj, ktorý ma zaujal najviac. Nepochádza z Ázie a dokonca ani Talianska, no od šialencov z Budapešti. Mad scientist a ich Rice Rice Baby bolo to najlepšie, čo som v ten večer ochutnal, ryžové pivo(Rice Barleywine) , na ktoré použili sake kvasinky a nakoniec to všetko nechali dozrieť v tokajských sudoch. Chuť bola príjemne ovocná a ja mám pocit, že opäť začnem piť pivo. Inak chlapci teraz dali von aj šalátovú uhorku, tak som zvedavý… Nebojte sa, je to pivo. Teraz mi tak napadlo, že skutočne obmedzený človek je pre mňa ten, čo delí víno na biele, červené a ružové a hneď za tým povie, že jediné pivo je ležiak a ostatné veci sú nezmysly. Ak sa to týka aj teba, tak okamžite padaj do kúta a tam sa hanbi, pretože nikdy nespoznáš čarovný svet chutí, ktoré sa môžu skrývať v alkohole. To platí, aj keď si abstinent, ale takí ľudia snáď túto stránku nečítajú. My sa ale pozrieme, čo nasledovalo.

Mušle, daniel a nutella

Nebojte sa, tieto suroviny neboli v jednom jedle. V tejto časti vám ale rýchlo zhrniem zvyšok ochutnávky. Nasledovali Vongole s parmezánom, yuzu a pestom. Pre tých, ktorým tento názov nič nehovorí, vongole sú mušle, ktoré najčastejšie nájdete na špagetách, v tomto prípade cestoviny neboli ani nutné,. Samotné vongole boli staršie, čo znamenalo, že ich mäso je viac žuvacie. Nie toto nebola chyba, jednoducho to tak je. Tento pokrm by som bral ako náhradu žuvačky, no ak by žila moja babka, mala by s týmto pokrmom dosť veľký problém. V chuti sa na tanieri objavili typické talianske chute a ja som ostal veľmi spokojný. A to som ani nevedel, čo bude nasledovať.

Daniel s thajským dipom a hľuzovkou. Keď sa uvedie meno kuchára, tak si k nemu automaticky vybavím nejakú surovinu, prípadne jedlo a k Maťovi mi presne sadla hľuzovka. Som rád, že som neostal sklamaný a objavila sa aj na tejto ochutnávke v spoločnosti jemného mäska. Musím sa priznať, že unesený hľuzovkou som úplne zabudol na thajský dip. Práve toto jedlo bolo jediné, ktoré mala moja vegetariánska spoločnosť pozmenené. Ale viete, že ja vegetariánov neodsudzujem(hlavne,ak vyzerajú takto), každý má právo ničiť si život ako chce. Hlavné pre mňa v tom momente boli hľuzovky na tanieri, ktoré som si okamžite predstavil na praženici.

Dezert znel veľmi jednoducho: čokoláda, matcha a mandle. A musím sa priznať, že matchu som v tomto prípade nejako nepostrehol, no všimol som tam hrušku nashi. Čokoládový krém mi nejako veľmi pripomínal nutellu(nemyslím teraz konkrétny produkt), čo vôbec nie je zlé,lebo si ju dávam aj do hotdogov. Na mňa síce asi až veľmi sladký dezert, no práve tá hruška zjemnila celý pokrm. Zaujímavosťou na tanieri bola aj pečená čokoláda. Takže za mňa môže byť.

Pár slov na záver

Samotný článok z ochutnávky nie je až tak o jedle, ako o momentoch, ktoré si chcem uchovať. Viete, degustačky sú pre mňa niečo pominuteľné a stále vo mne zanechajú rôzne pocity. Ide o to, že kuchár sa na celý večer dokáže pripraviť, a tak by bolo nefér hodnotiť. Táto ochutnávka vo mne prekonala strach z Maiko sushi a ja sľubujem, že prídem aj na normálny obed(aj keď tam asi nebudem tak často ako v Mekáči). Ďalej som nesmierne rád, že som mal možnosť jesť jedlá od top kuchárov Slovenska. A pevne verím, že už vás nebude väčšina ľudí brať, ako tých kuchárov z telky. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa v ten večer postarali, že vianočný darček pre mňa prišiel už 18. decembra.

PS: Dúfam, že ste tieto sviatky prežili v pokoji s najbližšími. Vedzte, že veľa ľudí to tak nemá(či už rieši chorobu, vzťahy, nemá domov) a práve preto neznášam tento sviatok. Hlavne, že je plný instagram fotiek darčekov a stromčekov a kapustnice a rezňov, ktoré od rána tlačíte do hláv. Potom mi poviete, že to nie je o darčekoch, ale o tom, že sa stretnete v kruhu najbližších. Hej? To kvôli najbližším si po roku vytiahol auto a ideš zapchávať cesty v smere najbližšie nákupné centrum. Správať by ste sa k najbližším mali tak, aby Vianoce neboli nič výnimočné. Dajte im darček aj 15.3., len si uvedomte, že sú ľudia, ktorým tieto sviatky spôsobujú akurát tak depresiu. Prepáčte, že som sa na záver opustil. Lúčim sa s vami jediným normálnym citátom, ktorý som počas sviatkov našiel na facebooku: Sny sa neplnia, plní sa paprika.